Cina, Peking, Velky cinsky mur a Quindao

Published by brano under Cesta na vychod on November 18, 2007

1. Peking a okolie, “heavy metal open air”
2. Quindao, europan co nepozna rocne obdobia
3. “China today”, nas tajný vzor je USA
4. Vianočné a novoročné prianie

Fotky z Číny

1. Peking a okolie, “heavy metal open air”

V čínskom meste Erlian nasadáme na spací autobus a čaká nás 16 hodín jazdy do Pekingu. Majetok v socialistickom vlastníctve sa nešetrí a autobus na železničných priecestiach a tomu podobných prekážkach zbytočne nebrzdí. Občas sa budíme nato, ako po kratšom lete znovu pristávame na posteli. Ráno v Pekingu nás víta zopár nadšencou cvičiacich taj-či a brutálny
smog. Podla udajov sprievodcu Lonely Planet sa 24 hodín v Pekingu rovná sedemdesiatim vyfajčeným cigaretám. Okrem dní ked trochu fúka, možme tento údaj iba potvrdit. Bežná viditelnost, do jedného kilometra. Naše fotáky majú kvoli smogovej hmle problém so zaostrovaním.
Kedze zakázané ovocie najlepšie chutí, hned na další den vyrážame do zakázaného mesta. Cestou prechádzame cez námestie Tianmen, kde v osemdesiatom deviatom vystrielali od tisic do desat tisic studentov, v závislosti od zdroja. Námestie je perfektne strážené a pred vstupom je
prehliadka. Zjavne ani čínska vláda nemá chut znovu opakovat svoje rozhodnutie, ktoré sa dá zhrnút do jednej vety. Potlačit za akúkolvek cenu. V zakázanom meste sa da flakat cely den. Ked počujem za sebou slovenčinu, prihováram sa. Spoznávame svetoznámeho slovenského maliara Petra Pollága s priatelkou. Skoda, včera akurát dovystavoval svoje obrazy.
Pripájame sa k skupinke turistov, ktorá ma anglický vyklad.Po desiatich minutach pocuvania “China the best…”, “China the best…”, pokracujeme v prehliadke radsej sami.
Ako starí milovníci čaju, nakupujeme hned v prvej cajovni čínsky čaj, obchodník nás obskakuje a všetko vysvetluje. Konečne mame navážene dva balícky po 100 gramoch a sme spokojni. Pri platení zistujem, ze cena nie je za kilo, ale za sto gramov a predavač chce 500 yanov, čo je pribllizne trikrat tolko, ako by to stálo u nás. Nevieme čo s tým, tak zdrhame a
hladame neturisticku cajovnu.
Dalšie dni navštevujeme letný palác, nebeský chrám a lama temple.
Na nedelu vyšiel velký čínsky múr. Podla počtu návštevníkov sa dá potvrdit, že čina je najludnatejsia krajina sveta a tiez ze jeden čínan je schopny urobit vacsí bordel a hluk ako desat talianov. Miestny komunistický boh Mao Cetung povedal, ze kdo nevysiel na velky cinsky mur, nie je chlap, tak to asi miestni beru vážne.
Vsímame si, že v Pekingu nie su skoro žiadni starí ludia. Bud teda nie su schopní prežit tunajší
“heavy metal air”, alebo ich proste vystahovali, aby zbytočne nezavadzali. V Pekingu celkovo chýbajú horsie obrazy Cíny, ktoré ale najdete hned v okolitých mestach. Po týždni začíname chorlaviet, comu sa ani nečudujeme :(, smog siaha desiatky kilometrov za hranice Pekingu. Planujeme odchod. Po dvoch hodiná hladania niekoho, kto vie po anglicky viac ako tri typicke
vyrazy vsetkych predavacov “halohalo”, “lokoloko” a “baba”, uspesne kupujeme listok na vlak do Quindao.

2. Quindao, europan co nepozna rocne obdobia

Quindao ako stvtý najvacsí činsky prístav, je na pobreží žltého mora a je to mesto plné pláží.
Domáci aj koncom novembra este v plavkách pobehujú po pláži, hraju plazovy volejbal a cvicia.
Niektorí sa aj kúpu. Nedávam sa zahanbit a bežim do hotela po plavky. Paula tvrdí, ze až take teple to more nie je, ale ja nahadzujem plavky a vyrážam. Cítim na sebe dobrých sto pohladov a už aj som po členky vo vode. Po pár sekundách mi mizne úsmev z tváre. Dalej už pokračujem len preto, že mam tolko divákov. Akože pohoda, minutku dve poplavem a potom patnast minut beham po plazi, aby som sa zahrial. Dalsie dni máme rekreáciu na čerstvom vzduchu a prechádzky po pláži. Navštevujeme národný park Lao Shan a vystupujeme na posvatnú taoistickú horu. Robíme rekord, kupovanie lístka na lod do Juznej Koree nám zaberá dva dni. Az druhy den nam jeden clovek konecne vysvetlí, ze Slovensko nie je v ich systeme, takze musime ist do inej budovy, kde zistujeme, ze podla korejskeho zakona sa musi poslat mail do Korei, ci sa nam dvom mozu predat listky. Korejci odpisali, ze tam mozme ist, tak dostavame aj listky.
V Quindao sa na rozdiel od Pekingu preklady do latinky moc neujali a anglictina uz vobec nie,
takze vyhladavame restauracie s obrazkami jedál, pripadne ukazujeme inym do tanierov, co chceme. Po dvoch dnoch hladania internetu nazrieme do dveri vedla nasho hotela a zistujeme, ze je tam obrovska hala plna počítacov.

3. “China today”, nas tajný vzor je USA

V Číne je v porovnaní s Mongolskom nuda. Všetko viac či menej funguje. Záujímavé je
objednávanie jedla. Hned prvý krat sme objednali dva langoše, ale dostali sme sedem.
Učíme sa ukazovat na jednej ruke do desat. Po týždni sa nám začína darit a už zvyčajne dostaneme to, čo si objednávame. Prispieva k tomu hlavne Paulin nový mobil, ktorý má anglicko-čínsky slovník. Cinania sú prijemní a ochotní a ked sa tvárime bezradne, casto sa zastavia, ci nepotrebujeme pomoc. Bohuzial, “How can I help you?” je obcas jedine, co vedia anglicky. Pokial nas zastavi niekto, co chce iba praktizovat anglictinu, je to vzdy student cinskeho umenia a po par minutach beznych fraz sa nam snazi predat nejaky kaligraf.
Cinsky komunizmus nemá nič spoločné s naším pred rokom 89, ani s našou terajšou lavicovou vladou. Rozdiely medzi chudobnými a bohatými su obrovské. Boháči jazdia na amerických limuzinach a na uliciach je strtavame žobrákov a bezdomovcov. Vidiet aj take srdcervúce brutality ako celá rodina s majetkom tri dosky a tri prikrývky bývajúca na ulici. Rozpadajúce sa chatrče kontrastujú s novymi mrakodrapmi. Vystavba pokračuje rýchlo, celá štvrt sa zbúra a znovu postavi podla vzoru Manhatan. Na radost koncernu volkswagen, k ludovej republike patrí ludové auto. Japonských aut je tu na moje prvotné prekvapenie pomenej. Ked vidim v TV ako cinski hrdinovia zabijaju neschopnych japoncov, zacinam to chapat. Nastastie v americkej basketbalovej lige hra jeden cinan a tak mozem vecer pozerat aspon zapasy NBA. Slobodu Internetu v Cine strazi 30 000 policajtov a blokovaných je 10 percent stranok.

4. Vianočné a novoročné prianie

Nase kroky dalej vedú do budhistickeho klastora v Juzne Korei. Pristup na internet budeme znovu mat az zaciatkom noveho roku.
Vsetkym Vam prajeme krasne Vianoce, vela rodinnej pohody a tím, ktorí boli dobrí, vela darcekov. Stastny novy rok 2008 praju,

Paula a Brano