Južna Korea

Published by brano under Cesta na vychod on January 13, 2008

1. Uvod.
2. Korea, jedno utrpenie strieda druhé.
3. Uvod do ZEN budhistickej meditacie.
4. Mesiac v korejskom budhistickom klaštore.
5. Paula v korejskej televizii, ako sa rodi filmova hviezda a ine klebety.
6. Týzden v korejskom budhistickom klaštore.
7. Ostrov Jejudo, najlacnejsie ubytovanie je v bordeli.
8. Na čo sme si v Korei nevedeli zvyknúť a čo sa nám páčilo.

Fotky z Južnej Koreji

1. Uvod

Korea, to su hory, nie vysoké, ale zato poriadne strmé, ryžové polia, borovice, skaly a more.
Neuveritelne pikantné, ale dobré jedlo a usmievaví ludia vždy ochotní pomoct. Dopravný systém tu funguje perfektne, metrom sú prepojené aj mestá v okolí Soulu, takže sa dá v podstate jednoducho metrom dopravit na vzdialenost Bratislava - Nitra. Korea je krajina, ktorú som si, tak isto ako Paula, hned zamiloval.

2. Korea, jedno utrpenie strieda druhé.

Prve dni v Soule byvame cez www.couchsurfing.com u učitela angličtiny z Kanady. Zoznamuje nás s Koreou, korejcami a s dalsimi ucitelmi anglictiny, ktorim sa Korea paci viac ako Japonsko. Vlastne skoro vsetci cudzinci zijuci v Korei su ucitelia anglictiny. Preberáme historiu Koree, ktorá je plná budto japonskej alebo cínskej okupacie. Dlhodobým problémom je, ze Japonsko sa stále neospravedlnilo za svoje zlociny z druhej svetovej vojny, ktoré vraj boli ovela brutalnesie v porovnaní s tým, co u nas stváralo zviera Adolf. Japonci stale kladu vence na hroby svojich
vojnovych generalov, pre co Cina ani Korea nemaju pochopenie. Zatial co celý svet s hrozou reagoval na zhodenie atomovych bomb na Nagasaki a Hirosimu, korejci len stroho reagovali: “Dve je malo.” Tunajšie národy sa vobec majú radi ako koza noz, to sme si vsimli uz v Cíne.
Zatial co mne prisli japonsko-korejske MS vo futbale uplne bezná vec, tu je to vnímane ako
obrovský krok dopredu. Severna Korea sa tu velmi nespomina, vlastne ani Juzna.
Kazdy tu hovori len “Korea”. Dozvedame sa, ze najvyssi vrch Juznej Koree je v Severejnej Korei
a tak podobne. Darmo, táto železná opona sa skutočne vydarila. Zenovy majster Seung Shan,
ktorý založil desiatky meditačných centier na západe, po skonceni vojny ako 18 rocný ostal v Juznej Korei a rodicia v Severnej. Svojich rodicov uz viac nevidel, ani o nich nepocul. Zomrel, ked mal 85. Takýchto príbehov sú tu tisíce.

3. Uvod do ZEN budhistickej meditacie.

10 tisic kníh o tom ako chutí čaj sa nevyrovná tomu chytit ten pohár a napit sa.

Ak to chcete skúsit, stací si sadnút do akejkolvek pozície so skrízenými nohami a s vystretým chrbtom, napoly otvorene oči upreté asi meter pred seba, lava ruka uložená v pravej v lone
a uz len sledovat svoj dych a na nic nemysliet. Pomaha pocítanie nádychov a výdychov do desat
(nádych jedna, výdych dva, …), alebo opakovanie nejakej mantry, a to je cele
Paula si napriklad niekedy opakuje: “To je nuda”

Ak sa zobudíte pri nejakom vacsom císle, alebo pritom, ze nepocítate a nesledujete dych,
Tak ziaden problem, znovu od zaciatku
…

Doporucená doba meditacie je okolo 30 minut.
Na prvý krat lepsie 20 minut.
Je to jednoduche mentálne cvicenie, ziadny zázrak.

Budha vraj pod stromom Bodhi sledoval svoj dych 6 rokov. Šaleny Bul
(Bul je po korejsky Budha )

4. Mesiac v korejskom budhistickom klaštore.

Dobrovolne vstupujeme do klastora Hwa Gye Sa, ktorý lezí v narodnom parku hned pri Soule.
Caka nas mesiac zivota v klastore s mnichmi a ostatnými meditujúcimi. Ludia si myslia, ze ked clovek vstupi do klastora ako laicka osoba na nejaký cas, musi si oholit hlavu, ale je to presne naopak, hlavu si oholit nesmie, aby si ho nemylili s mnichmi. Praca v klastore je jednoduchá, iba meditovat, ako som to opisal pred chvilou. Aby to slo lahsie, vsetci dodrzuju jeden program a klastorné pravidlá. Vstava sa o tretej ráno a ako kávička na úvod slúzia poklony.
108 krat na zem, dotknút sa čelom podlozky a hore, v dobrom tempe
sa to stíha za 12 minut. Potom sa spieva asi 15 minut po korejsky. Dajsí progam su uz len meditacie, vacsinou 50 minutove, a ranajky, obed, vecera. Pred vecerou sa stihne este par minút prace, nie viac ako pol hodina. Vsetky dni sú rovnaké, raz za mesiac sa chodi do korejskej sauny.
Malo by sa udrziavat absolutne ticho, ale to sa vo volnom case porusuje. Volneho casu je velmi málo a vacsinou sa prespi.
Okrem korejských mnichov s nami medituje este jeden thajsky a jeden tibetsky mnich,
s tými občas komunikujeme, lebo nas zaujíma ako sa medituje v thajskom a tibetskom
budhizme.

5. Paula v korejskej televizii, alebo ako sa rodi filmova hviezda a ine klebety.

Hwa Gye Sa je 500 rokov starý a známy klastor a obcas sem pride aj televizia. Klastor sa sklada z korejskej a medzinarodnej casti a televiziu vacsinou zaujima
len korejska čast. Teraz ale prišla televizia s programom “Korea is cool”, a tych tradičný korejsky budhizmus vobec nezaujimal. Najskor urobili interview s učitelom meditácie a zatial sa vsetci rýchlo vyparili. Ostala len americanka Amber a Paula, nerozlučná dvojica hned od prvého dna. Amber, ako prava američanka so sebadoverou problem nemá a bez zaváhania odpoveda aj na to, na co neodpovedal učitel meditácie. Dalsie natácanie pokračuje vonku, Paula s Amber sa prechadzaju po dvore akoby sa nechumelilo a trikrat sa poklonia pred každym chrámom. Potom sa vonku usadia do meditacnej polohy a akože silno meditujú a vobec im pritom nevadí,
ze vonku mrzne. V korejskych klaštoroch sa volakedy nekúrilo a mnísi vedeli techniky
na udržanie vnútorného tepla. Bude to vyzerat, že ludia zo zapadu to majú prirodzene
v sebe :). Nasledujuce dni volám tuto nerozlučnú dvojicu “movie stars”.
Americanka Amber brala americkú demokraciu vážne a začala sa zúčastnovat protestov
proti Bushovej vláde. Uspešne sa jej to darilo 5 mesiacov. Potom ju policajti zbili a
zavreli do vazenia. Na jej obrovske prekvapenie ju obvinili z propagacie fasizmu.
Dostala taketo vysvetlenie: “Kedze je proti vojne v Iraku, to znaci, že nechce
pomoct irackemu ludu, je proti arabom, cize je fasista.”
Dostala zapis do registra priestupkov a uz nedemonštruje, zacala meditovat :).
Kazdý predsa vie, že ked vojska jedneho štátu vstupia do krajiny druhého štatu,
vždy ide o pomoc s najcistejsími úmyslami.

6. Týzden v korejskom budhistickom klaštore.

Pred vstupom do dalsieho kláštora máme ešte týzden volno. Navstevujeme staré mesta Suwon a Cheonan, kde ideme pozriet muzeum korejského boja za slobodu “Independence Hall”.
Na prekvapenie domacich chceme ist spat do kempu. Vela okolo toho riesa, chodíme, hladáme vhodne miesto, az nakoniec prídu s tým, ze nám na tuto noc daju domcek pre zamestnancov. Z toho, ze máme zaujem o korejskú historiu su dojatí. Za slovenskú dvacku teda mame dom kde je obrovská obyvacka a TV, spálna, kuchyna a kúpelna.
Tak si opakujem “Toto je sen”. Zo sna nas prebudí dalsia noc v kempe v narodnom parku Gyeryogsan. Uz sme s Paulov na isto dohodnutí, ze kupujeme vacsi stan a kazdý bude mat svoj vchod. Geryoksan je klasicka korejska turistika strmé hory neustale hore dole vsade rebríky alebo laná. Za dva dni sa nam podarí prejst cely park. V kempe je uz okrem násho aj dalsi stan, korejská rodinka s dvomi detmi. Predpokladam, ze emigranti zo severu Severnej Koree. Den pred vstupom do klastora zacina snezit a snezi 5 dni.
Tento klastor je v horach, ktore su zname svojou silnou energiou, je tu ovela tichsie a viac meditujucich. Su tu ludia z celeho sveta, nie vsetci ale vedia dobre anglicky a tak vznikaju male nedorozumenia. Hlavne v pracovnom case, ktoreho je tu viac, pracuje sa jednu hodinu denne, ale poriadne rychlo. Na moje potesenie Paula dostala pracu v kuchyni :). Ja odpratujem sneh. Jeden den nosim uholne brikety zo skladu do kotolne, pretoze jedna medzinarodna skupinka pracujuca v ubytovni mnisok, nepochopila zadanie a vynosila vsetko uhlie z kotolne do skladu. Na co mnisky po praci zistili, ze nemaju cim kurit.
Martin z Ciech, ktory tu sefuje praci, ma vobec tazke postavenie, lebo nie vsetci
sa do roboty okolo domu vyznaju ako Cesi a Slovaci. Jeden Izraelec tyzden pred nasim prichodom,
vyhadzal uhliky s pece do umelohmotnych vedier a zacalo to horiet. Ked ostatni videli ako sa
vali dym z kotolne kde su tri pece a vela paliva, mysleli, ze klastor to uz ma spocitane.
Ale bol to len dym z umelej hmoty a vsetko skoncilo dobre.
Okrem takychto malych vzruseni je v tomto klastore absolutny pokoj, ticho sa dodrziava
ovela viac ako v predoslom klastore a tak sa mysel ustaluje este viac. Je to nieco ako ked sa rozburene more meni sa nehybnu hladinu maleho jazera.

7. Ostrov Jejudo, najlacnejsie ubytovanie je v bordeli.

Cestou na ostrov Jejudo prechadzame cez pristavne mesto Mokpo,
ubytovavame sa v jogwane (Love Motel), co je najlacnejsie ubytovanie. Mladi ludia
v Korei nemozu byvat spolu pokial sa nezoberu a tak su love motely hodne
navstevovane. V izbe je len postel, TV a krabicky na servitky. Vsetko ladene do ruzova.
Jedine, co sa tam da kupit, su kondomy. Nemozme sa ubranit pocitu, ze sme v bordeli.
Do malej ulicky vedla postele mame problem zmestit nase batohy, tak si pytame
aspon trochu vacsiu izbu. Lod dnes nejde a tak ostavame dalsi den.
Po dvoch dnoch sa plavime na juh, na ostrov Jejudo, ten je uz v subtropickom pasme a je na nom uplne ina priroda. Tvori ho jedna velka sopka ktora je zaroven najvysim vrcholom Juznej Koree a to je nas hlavny ciel. Ostrov je taktiez znamy vynikajucimi sladkymi mandarinkami, kamennymi sochami tzv. “stareho otca”, ktere su v roznych velkostiach po celom ostrove a zenskymi potapackami, ktore kazdy den lovia v 20 metrovej hlbke na jeden nadych. Ubytovavame sa v vo “friendly minbak” a majitel je naozaj priatelsky. Hned po prichode dostavame najest, kavu a kilo mandariniek. Potom nam este sam vyperie a povesia veci. Stale sa usmieva a vobec nevadi, ze po anglicky vie len “Hello”.
Vystup na sopku je nadherny, subtropicke rastliny v snehu a vydlazdena,
teraz trochu ladova, cesta az na vrchol. Vsetci Korejci nosie macky (male stupacie zeleza) a tak je lad poriadne rozbity a ide sa dobre. Po tri a pol hodinach zdolavame 1200 vyskovych metrov a obdivujeme krater na vrchole. Prihovaraju sa nam dvaja Americania, tunajsi ucitela anglictiny a pozyvaju nas na oslavu narodenin. Oslava sa vydarila, rano s nimi este vyrazame liezt na umelu stenu a vecer nocna lod spat na pevninu a dalsia nocna lod do Japonska.

8. Na čo sme si v Korei nevedeli zvyknúť a čo sa nám páčilo.

Korejci spia kdekolvek za akychkolvek svetelnych a zvukovych podmienok.
To nie je problem, problem je ze su v noci neuveritelne hlucni.
Paula spi bez problemov a ja si do rana opakujem “Toto je horsie ako ozrati Slovaci”.
Jedlo, neuveritelne pikantne, ale vacsinou sme to zjedli. K jedlu su ale este prilohy.
Kapusta nakladana v chilli, cerstve chilli papricky a dalsie veci nakladane v chilli.
Toho sme sa vacsinou ani nedotkli.
V kralovskom sidle v Soule nam ukazovali 500 rokov stare podlahove kurenie.
Vyhrievane podlahy su vsade a velmi sme si ich oblubili. Spi sa na nich bajecne,
pokial to niekto s kurenim neprezenie a nezobudite sa ne to, ze mate pocit, ze sa pripekate
Kedze vela Korejcov ma doma iba sprchu, vsade je vela verejnych kupelov, kde je
to rozdelene na muzsku a zensku cast, a je tam vyber roznych cajovych kupelov
a bylinkovych saun. Je to uzasny relax, hlavne ked je clovek unaveny a vymrznuty. Da sa tam
dokonca aj prespat v jednej velkej miestnosti na vyhrievanej podlahe.
V Korei sa roky rataju inak ako u nas, takze vzdy sa riesi “korejsky vek” a “zapadny vek”,
a narodeniny maju kazdy rok v nejaky iny den. Aj tehotenstvo sa tu rata inak,
tazke zeny su tu tehotne 10 mesiacov
V Korei je velmi bezpecne, auta sa nezamykaju. Niektorí nezamykaju ani domy a byty.
Kriminalita velmi nizka.
Pre zeny je tu idealom biela plet, tak sa Paula stazuje, ze nemoze zohnat
iny ako bieliaci krem a deodorant Deodoranty nepouzivaju, lebo ked sa potia,
nesmrdia, asi kvoli inym stravovacim navykom.

V Korei je proste vsetko inak