Tibet, smutný príbeh

Published by brano under Cesta na vychod on February 20, 2008

1. Spat v Cine
2. Tibet “under brutal destruction of China”
3. Lhasa, v troskách svatého mesta
4. Shigatse, Gyatse a Lhatse
5. Sakya, byvale hlavne mesto Tibetu
6. Zaver, Tibet a Cina

Fotky z Tibetu

1. Spat v Cine

Z lietadla vystupujeme v uplne inej Cine aku sme navstivili na jesen. Rychlo zaciname
chapat, preco sa v olympijskych mestach Cinania ucili usmievat a spravat slusne k cudzincom.
K tomu, aby ste zazili pravú atmosféru najludnatejsej čínskej provincie,
centra cinskeho nacionalizmu, vobec netreba chodit do číny, stačí si prejst par romskych osád v okolí Slovenského raja a predstavit si, že majú niekolko milionov obyvatelov. Takisto nebudete vítaní, čakajú Vás tie isté pohlady, taká istá pohostinost, hygiena a pohrdanie. V cine vobec nie je dolezité co sa deje vo vnútri, ale to, co je vidno. Ak sa napriklad cinanom narodi postihnute dieta, nikdy neuvidi svetlo sveta a do smrti bude zavreté v dome - postreh od cinskej spisovatelky. Taka je celá cina, nadherné nové ulice v mestách, ktorými budú prechádzat olympijskí turisti a nepredstavitelná chudoba par stoviek metrov vedla. Cinania narody, ktoré okupujú, nazývajú minoritnými. Chvilu mi trvalo pochopit, ze minoritné narody su vlastne vsetky okrem nadradenej Cinskej rasy. To neplati pre obchod pre ktorý sa cinan je schopny zakopat a vykopat trikrat zo zeme. Dobrym prikladom vlady, ktora naletela na toto spravanie je nemecko, velky priatel ciny a odporca Tibetu. Z ciny pomaly zacinaju prichadzat presné kopie ich slavnych aut a to im uz dúfam otvorí oči. Na to, ze cine sa neda verit, uz pred mnohymi rokmi upozornovala
jedna z mala europskych politikov, ktora vie pocitat dalej ako do desat, Margaret Thatcherova.
Po tyzdni v stvrtom najludnatejsom cinskom meste Chengdu, konecne mame listok na
vlak do Lhasy, a sedem krat predrazene povolenie na vstup do Tibetu. Stredom Chengdu
vedie dvadsat metrov siroka stoka plna hovien a rovno z jej stien vyrastaju dvadsat poschodove
panelaky. Ludia v meste su nepriatelski a na vsetko odpovedaju “mejo”, nemame, neexistuje, neda sa. Pokial rozumiete slovu “mejo” tak uz rozumiete polovicu beznej konverzacie.
Konecne opustame Cinu a s obavami z toho, co uvidíme, vyrazame do vysnivaneho Tibetu.

2. Tibet “under brutal destruction of China”

Volakedy nie zase až tak dávno, daleko a vysoko, bola jedna obrovská krajina zvaná Tibet.
Cestovatela a obchodníci sa do nej na stastie dostali este pred Cinskou okupaciou a preto malokto na západe dnes verí Cinskym rozprávkam o krutovláde Dalajlámov. Ako je starým zvykom militantných narodov, Cinska vláda nazvala okupáciu pomocou a oslobodením. Viete si predstavit, ze by Sovietsky zvaz pri okupucii Cekoslovenkska v roku 1968 dal zabit pol miliona ludi, rozstrielal 6000 kostolov, zbural vsetky paláce, hrady a pevnosti?
Cinska vlada ma v zaujme z tibetu urobit cinu a neustale stahuje Cinanov na Tibetske uzemia.
Dnes je uz v Tibete pravdepodobne viac cinanov ako Tibetanov. Tí samozrejme maju v rukach vsetko, obchody, banky, restauracie, taxiky, autobusy, hotely a Tibetanom zostavaju iba omrvinky. Vo vsetkych tibetskych mestach boli zburane centra a vystavane cinske stvrte.
Dobrym prikladom je Palac Potala v strede Lhasy. Keby Sovieti v Prahe zburali celu
malu stranu a stare mesto, postavili tam panelaky a nastahovali tam ludi z chudonych casti Ruska, isto by sme im za taku pomoc nevedeli vyjadrit dostatocne velku vdaku.
Tibet je krajina pod brutalnou kontrolou, len nedavno tu zastrelili dvoch mnichov za to, ze si urobili ohnostroj, ked dalajlama dostal zlatu medajlu kongresu USA. Horolezec, ktory vyniesol na Everest tibetsku vlajku a mnoho dalsich ludi je nezvestnych. Akykolvek odpor Cine je trestany smrtou alebo dlhodobym vazenim. Kedze sme v Cine, kde stale plati, že istota je gulomet, neuvadzame v blogu ziadne mena miest ani ludi, ktorych sme navstivili.

3. Lhasa, v troskách svatého mesta

Vo vlaku stretavame anglicanku Alice, ktora ma ceskych rodicov, cestuje sama a smeruje do Nepalu. Nam sa spat do Ciny vobec nechce a tak planujeme spolocnu cestu do Kathmandu. Hned po prichode do Lhasy, sa ubytovavame v cinskom hotely, ktory je za vlakove listky na jednu noc zadarmo. Po dvoch dnoch vo vlaku sa tesime na poriadne jedlo. Cakame hodinu v restavracii, jedlo nechodi. Po hodine si s kludom anglicana dve cinske casnicky donesu jedlo a zacnu jest priamo pred nami. Cinania za nami dostali jedlo hned a tak mi je jasne o co tu ide. Po dalsej polhodine dostavame pravdepodobne dvojdnovu ryzu s nejaky humusom.
Paula sa prestava citit dobre a zacina mat priznaky vyskovej choroby. Ja sa citim OK, ved na
kazdom vysetreni krvy mam dvakrat viac cervenych krviniek ako je priemer. Rano vstanem a roztocenou hlavou pristavam spat na posteli, je mi zle a do tretej poobede len lezim a vzdycham. Paula, ktora sa uz citi dobre sa smeje, ze to asi bude tymi cervenimy krvinkami.
Tak ako pred tromi rokmi v Prahe, tentokat v Lhase oslavujeme Tibetsky novy rok “Losar”.
Na deviatu hodinu rano sme pozvani do tibetskej rodiny, kde pojedame tibetske novorocne specialitky a popijame domaci “chang”, nieco ako nas burcak. Pan domaci nam neustale dolieva
uplne plne pohariky changu, pretoze v Tibete musi byt pohar vzdy plny.
Skusame nadherne tradicne kroje, ktore su velkou okrasou vsetkych a Tibetania ich stale hrdo nosia. Najimpozantnejsie su kabaty a saty, ktore maju rukavy predlzene az po kolena. V tych sa vacsinou predvadzaju aj tradicne tance.
Vecer travime v nocnom klube pri zivej tibetskej hudbe, tanecnych shows a disko hudby.
Na tanecnej show dievcata predvádzajú kroje všetkých osmych Tibetskych etnických skupin.
Na krojoch ako aj na pisme, zvykoch a jedle je vidno, ze Tibet ovela viac patri k Indii ako k Cine.
Aj sucasne tibetske piesne maju presne tanecne kroky, Paula s Alicou sa hodne snazia.
Je tu 90 percent Tibetanov, ale show je uvadzana po Cinsky. Nas novy priatel … nam hovori, ze ak by uvadzac zacal hovorit po cinsky vo vychodnom Tibete, tak by ho vykopali z podia.
Rozpravam mu o tom, ako po pade komunizmu v Ceskoslovensku bol prvou oficialnou nastevou
statu Dalajlama. Ked poviem slovo dalajlama. Zacne sa obzerat, dava mi roku na usta a hovori
“You can be arrested for this. We don’t have freedom”.
Dalsi den travime znova oslavou Tibetskeho noveho roku, tentokrat vsak v spolocnosti
ostatnych cestovatelov v nasej oblubenej restauracii …. Tibetske casnicky
nas spevom nutia pit chang najprv z malych decovych poharikov potom sa prejde na pollitrove case. Chodia pekne dookola a kazdy musi pit, citime sa ako doma. Ked sa k nam blizi dalsie pollitrakove kolo zdrhame. Lucia sa s nami pozdravom “Long life Dalajlama”, za ktory by ich mohly zavriet do vezenia na dlhy cas.
Lhasa je hnusne cinske mesto s malou peknou Tibetskou stvrtou. Krasny je palac Potala
a okolite klastory Sera, Drepung a Ganden, ktore volakedy patrili k najvacsim klastorom
na svete. Okolo Lhasy je vela cinskych vojenskych zakladni a z byvaleho svateho mesta
sa stalo mesto cinskych bordelov. Prostitutky zpoznate podla toho, ze v teplakoch strikuju vo
vyklade alebo na ulici pri cervenom svetle. Kazdopadne cestovatelkam strikovanie na verejnosti
nedoporucujem.

4. Shigatse, Gyatse a Lhatse

Po Tibete sa officialne da cestovat len cez cestovne kancelarie. To je velmi drahe.
Druhou moznostov je pouzivat autobusovu dopravu, ale listok nie je mozne kupit dopredu a tak
je nutne cakat od skoreho rana na mieste z ktoreho odchadzaju autobusy.
Ak je sofer Tibetan, rad Vas zoberie, pretoze Tibetania radi porusuju cinske pravidla. Ak je sofer Cinan, bude chciet za listok minimalne styrikrat vyssiu sumu. Nam sa po dlhom jednani dari zjednavat na dvakkrat vyssiu sumu. Jednanie v Cine nie je zabava ako v inych krajinach. Prachy su tu vsetko a jednat treba tvrdo. Je taktiez nutne zobrat batohy a odist, ked budete 50 metrov od miesta, Cinan zacne kricat OK. My mame stastie, okrem dvoch vsetky busy soferuju Tibetania.
Dostavame sa do Shigatse, druheho najvacsieho Tibetskeho mesta. Mala tu byt vacsina Tibetanov, ale nam sa to vobec nezda. Ludia nie su velmi priatelsky a tak sme z mesta sklamaní. Jedinym peknym miestom je kora “modlitebny okruh okolo klastora” a maly zbytok stareho mesta.
Naskakujeme na takzvany modlitebny autobus a smerujeme ku klastoru v Gyatse. V modlitebnych busoch byva veselo a jedine napatie vyvolavaju cinske vlajky na Tibetskych domoch v niektorych dedinach. Gyatse je zakazane mesto, ktore je mozne nastivit len so specialnym povolenim. Ako vascina cestovatelov, aj mi riskujeme nastevu na cierno. Cinania sa rozhodli vystavat svoju stvrt mimo mesta a tak konecne vidime stary dobry Tibet. Ludia sa usmievaju a su spokojni. Vsadepritomna je vona-smrad jacieho masla a susenych jacich hovien.
Sme tak spinavi a smradlavi ako tibetania, tak to vobec nevadi.
V Lhatse konecne byvame v hoteli, ktory vlastni Tibetska rodinka. Su mili a casto si spievaju pri praci. Skoda, ze velmi nevedia anglicky.

5. Sakya, byvale hlavne mesto Tibetu

Autobusmi sa dostavame do Sakye, krasneho starobyleho mesta obkoleseneho obrovskymi kopcami. Stred mesta je zničeny cinskou vystavbou, ale okraje nastastie ostali neporusene. Atmosfera je nadherna, ludia sa usmievaju a prihovaraju, deti nezoberu peniaze, ale cukriky.
Cestou spat nejde ziadny autobus a tak stopujeme, zastavuje nam velky nakladak indickeho typu. Dievcata sadaju k soferovi a ja na korbu k susenym jacim hovnam. Vystupujeme pri horucich pramenoch a tesime sa na kupel. Kupele silno pripomonaju ocistu Indov pri rieke Gange a dievcata hned cuvaju, ze ak tam chcem ist kludne ma pockaju. Spat kilometer na hlavnu cestu a dalsi stop je malotraktor s vleckov, hlavny Tibetsky dopravny prostriedok na kratke vzdialenosti.
Mierne primrznuti vyskakujeme o pet kilakov dalej, dalsi stop, znovu malotraktor a sme “doma”.
Dalsou zastavkou je Tingri, zname vyhladom na osemtisicovky Cooju a kusok Everestu, zazivame tu pustnu burku. Autobus musi zastavit, neni vidno na meter a Tibetania sa smeju a hovoria “very good”, su radi ze nam mozu ukazat pravy Tibet. Sranda sa konci vystupenim z autobusu. Za par minut sme zapraseni, spinavi viac ako kedykolvek predtym. Sprcha v guesthouse samozrejme nefunguje. Ocenujeme termosku horucej vody a lavor na umytie.

6. Zaver, Tibet a Cina

Paula a Alice si “mimo” mojich usi sepkaju, ze Tibetania su najkrajsi chlapi na svete, ale ze
za muzov by ich nechceli. Sam pre seba to nazyvam Tibetsky paradox.

Cinania urobili z mnohych Tibetanov zobrakov a preto ak chcete spokojne cestovat Tibetom, nesmie Vam
vadit neustale zobranie “money, money, give me money”.

Tibet byva v turistickych mesiacoch preplneny, listky na vlak treba kupovat tyzdne dopredu a
hotely su vsetky zarezervovane. Nam sa cestovanie v zime s dobrymi spacakmi pacilo.
Aj ked v zime niekedy v noci klesa teplota pod -15 a nikde sa nekuri, cez den sa da krasne vyhriat na slnku.

Byvali Tibet bol dvakrat vacsi ako terajsia provincia Tibet. Podla Alice a inych cestovatelov,
su casti Tibetu mimo terajsiej provincie Tibet ovela krajsie, pretoze na ich znicenie sa Cinania tak nesustredili. Na tieto casti Tibetu nie je potrebne povolenie.

Cinsky chlapci sluzia dvojrocnu vojensku sluzbu a su na to neuveritelne hrdí. Chcu zostat v armade co najdlhsie, mnohym z nich sa to dari aj na 5 rokov. Cim dlhsie je v cine clovek v armade, tym lepsie zamestnanie potom dostane. Napada ma veta zo serialu Robin Hood “Herne chraň nás”.

Pokial chcete zazit pocit Zida vo fasistickom nemecku, navstevu strednej Ciny vrele doporucujem. Ja som bol v Cine druhy krat a naposledy, Paula este dava Juznej Cine, v ktorej sme neboli, malu sancu.

Veril by niekto pred dvadsiatimi rokmi tomu, ze Estosko, Lotysko, Litva, Kazachstan … budu niekedy slobodne? Mnohym Tibetanom este zostava to posledne co mozu mat, nádej, ale niektorym uz ani ta nie. S matrou “Om mani padme hum”, pre tuto tazko skusanu krajinu, opustame Tibet.

Long life Dalajlama